Výťah, ktorý všetko zmenil

Poznali sme sa z práce takmer rok. Vedeli sme o sebe dosť na to, aby sme sa pri káve podpichovali, ale nie dosť na to, aby sme si priznali, prečo tie rozhovory zakaždým trvajú dlhšie, než musia.

V ten večer sme zostali v kancelárii poslední. Vonku pršalo a budova bola neprirodzene tichá. Keď sme nastúpili do výťahu, stáli sme každý na opačnej strane.

Výťah sa medzi poschodiami zastavil. Svetlo ostalo svietiť, iba displej zhasol. Zasmiala som sa od nervozity. On sa oprel o stenu a povedal: „Aspoň raz nikam nemusíme utekať.“