Stretla som ho v kine — I. časť

Do kina som prišla sama. Nebol to smutný večer ani plán B. Jednoducho som chcela na dve hodiny vypnúť telefón, kúpiť si príliš drahé pukance a pozerať príbeh niekoho iného. Keď som sa usadila, vedľa mňa zostalo jedno voľné miesto. Zaplnilo sa pár sekúnd pred zhasnutím svetiel.

Sadol si vedľa mňa muž, ktorého by som si všimla aj v plnej hale. Nie preto, že by sa snažil zaujať. Práve naopak. Tmavé tričko, hodinky, pokojný hlas, krátke ospravedlnenie, keď sa predo mnou pretiahol k sedadlu. Potom sa rozsvietilo plátno a ja som sa mala pozerať dopredu.

Asi po dvadsiatich minútach sa naše ruky stretli na opierke. Najprv náhodou. Odtiahla som sa. O pár minút znova. Tentoraz sa neodtiahol ani jeden z nás. Bol to smiešne malý dotyk, ale zrazu som mala pocit, že v celej sále počujem iba vlastný dych.